Vrchárska Koruna Liptovská udeľuje titul liptovský vrchár za úspešné zdolanie dvadsiatich liptovských vrcholov:
Matúš Rusnák
posledný zdolaný vrchol
19. April 2025
počet výjazdov
1
najazdené km
383
nastúpané metre
10290
použité dopravné prostriedky
bicykel
účasť vo VKL
VKL 2026
VKL 2025
Odkaz
Prechod som absolvoval s parťakom Tomášom, s ktorým som sa stretol na bikepackingových pretekoch - Slovakia Divide 2025 a bola len otázka času, kedy niečo spolu vymyslíme… Cieľom bolo zdolať všetky vybrané vrcholy VKL 2026 v priebehu jedného víkendu, ideálne počas jedného nonstop výjazdu. Preto sme cestu začali netradične – v piatok o 21:00 z Ľubochne. Postupovali sme v smere zo západu na východ. Hneď prvý vrchol (Čertova skala) nás zaskočil prudkým stúpaním. V kombinácii s tmou to bol výživný štart. Druhý až šiesty vrchol (Útulňa Roveň, Hlivovo, Symbolický cintorín, Fotopoint Kyseľovec, Sielnická hojdačka) prebehli bez väčších problémov, a to aj napriek chladnejším podmienkam, než sme predpokladali a miernej únave. Povzbudenie prišlo na nádhernom mieste – Dolinke Kamenej (7/20), kde nás zastihol východ slnka a s ním epická panoráma na zasnežené severné svahy Nízkych Tatier. Trasu sme mali ďalej naplánovanú cez Kvačiansku dolinu, ktorú sme si vychutnali úplne bez turistov. Nasledovalo prudké stúpanie na Malé Borové, ôsmy vrchol na trase. Návrat na južnú stranu Západných Tatier sme absolvovali cez Húty, kde udrela prvá vážnejšia kríza a prejavila sa únava z celej noci. Pomohol 15-minútový power nap na autobusovej zastávke, ktorý dodal potrebné sústredenie. Napojili sme sa na Podtatranskú cyklomagistrálu a zamierili na deviaty vrchol – Žiarsku chatu, kde sme si dopriali prvé teplé jedlo. Po zjazde sme si odskočili k nenápadnému desiatemu vrcholu – Žiarskej Jablonke, ktorá zaujala a rozhodne stojí za návštevu aj počas iného ročného obdobia. Vrátili sme sa späť na magistrálu a pokračovali na východ, konkrétne k bodu - Kone vo Východnej (11/20). Odtiaľ sme zamierili na juh k ikonickému vodnému dielu – Čierny Váh (12/20), kde Tomáš obdivoval tento inžiniersky počin a ja som využil rozpálený asfalt na ďalší šlofík. Po rýchlom zjazde sme si v Kráľovej Lehote dopriali ďalšie teplé jedlo, ktoré nás motivovalo na podvečerný trinásty výstup na Brtkovicu. Výstup sme sa aj napriek únave snažili absolvovať čo najrýchlejšie, aby sme zjazd stihli ešte počas šera. Nasledovalo dlhé stúpanie do sedla Čertovica a odtiaľ na najvyššie položený vrchol tohto ročníka VKL – Lavičku Sovičku. Počas stúpania sme neodolali útulni Terezka, ktorá sa nachádza hneď vedľa cesty. O plnohodnotnom spánku sa hovoriť nedá, no krátka regenerácia pomohla. O pól štvrtej ráno sme úspešne zdolali štrnásty vrchol. Rýchlym zjazdom sme sa presunuli na Nižnú Bocu, odkiaľ sme zvolili alternatívnu trasu do Svidovského sedla cez pre nás neznáme sedlo Črchla, čo sa nakoniec ukázalo ako správny ťah. Na pätnástom vrchole (Svidovské sedlo) sme stáli krátko po 6:00, odkiaľ sme si vychutnali pohľad na drsnejšiu severnú stenu Ďumbiera. Prvá improvizácia prišla po zjazde na rázcestie v Jánskej doline, odkiaľ bol naplánovaný hike-bike prechod cez sedlo Javorie. Pre neisté snehové podmienky a neznalosť terénu sme radšej zvolili mrazivý zjazd a následný výstup späť Demänovskou dolinou pod hrebeň Nízkych Tatier na šestnásty vrchol – Vyhliadku Podroh. Nasledujúci vrchol sme obaja zhodnotili ako jeden z najkrajších na celej trase. 360-stupňový výhľad z Prednej Magury (17/20) bol zaslúženou odmenou. Počas stúpania hore Ľupčianskou dolinou sme si odškrtli osemnásty bod – Železnô a bez väčších zdržaní pokračovali do Liptovskej Lužnej, kde nás čakal plnohodnotný nedeľný obed a fantastické buchty – ďakujeme : ) Jedlo dodalo potrebnú silu na finálny úsek celej trasy. Pred nami bol predposledný vrchol – útulňa Limba. Mraky naznačovali zmenu počasia a čas sa neúprosne krátil. Nechceli sme v žiadnom prípade začať jazdu do tretej noci po sebe, preto sme sa aj napriek únave snažili posledné dva výstupy absolvovať čo najrýchlejšie. Pri útulni Limba sme boli o 17:00 a v priebehu pár minút späť na Cyklokorytničke. Pred nami bol posledný vrchol – Kečka, a lepšie zakončenie takmer 390 km dlhej trasy sme si nemohli želať. Záverečný hrebeňový úsek v posledných minútach svetla smerom na dvadsiaty vrchol Kečka zostane ešte dlho v pamäti. Ďakujeme organizátorom VKL, že nám aj napriek dobre známemu regiónu opäť ukázali nové miesta.